Mnohé z vás rátajú dni do svadby, do toho dňa, ktorému venujete prípravy, svoju vizáž aj svoju kondíciu… Každá z nás má dokonalé predstavy o tom, ako, čo, kedy bude fungovať.. NEBUDE. Preto som sa rozhodla neupínať na to, že musí byť fotograf z pravého uhla alebo družičky musia prísť načas aby ma obliekli. Nič nemusí byť tak ako sme si naplánovali. Očakávania sú tie najväčšie pocity sklamania. Preto by som každej z vás chcela odporučiť: NEOČAKÁVAJTE… dajte každému dňu šancu byť najlepším dňom vo vašom živote. Je viac ako jasné, že tento deň, ten SVADOBNÝ je SILNÝM kandidátom byť Vašim top dňom, preto si ho nepokazte svojimi očakávaniami.
Čo urobím ja? Vstanem, osprchujem sa, dám si teplý čaj, počkám svoje družičky, prečítam si sľúb a vyznanie od môjho snúbenca, nechám sa učesať, namaľovať, obliecť a zabudnem na to, že mám telefon, bude vyplnutý. Prečo?
V tento deň sa nenechám nikým rozhodiť a nikým ovplyvniť moju náladu… týmto spôsobom budem eliminovať stres svadobných mám, sestry, kamarátky a neviem ešte koho, kto by bol tak trúfalý, že by považoval výslužku pre susedu za podstatnejšiu ako to, že úplne cudziemu človeku dnes poviem „ÁNO“ a urobím z neho svoju rodinu.
A…ano budem zvierať vreckovku v prstoch a premýšľať nad tým či všetko zvládnem tak ako mám, ale budem sa snažiť NEOČAKÁVAT reakcie, nerežírovať si tento deň v mojej hlave.
Urobila som všetko, všetko je zariadené, vybavené, ľudia sú na svojich miestach, mojou úlohou bude vkročiť do Dómu sv. Martina
pozriem sa mu hlboko do očí a poviem: „JA LUCIA, BERIEM SI TEBA, ZA SVOJHO MANZELA …“
Dovtedy sa pokúsim dať každému jednému dňu šancu, byť mojím najlepším dňom v živote.. aj keď víťaz trpezlivo čaká, na konskú nálož emócií…
Zatiaľ bez komentára, pridajte svoj komentár nižšie.