K literatúre som mala blízko vždy…odmalička. Odkedy som vedela čítať, tak si pamätám, že som čítala. Už ako malá školáčka som si podopierala nohy stoličkou, aby som dočiahla na knihy, ktoré boli môjmu veku vtedy neadekvátne, ale v školskej knižnici to nikomu nevadilo. Mala som možno 9 max 10 rokov, keď som prečítala Veľké grécke báje, Shakespearove diela ako Romeo a Julia, Hamlet a pod. Samozrejme som nevynechala ani klasickú detskú literatúru ako Smelý zajko v Afrike, Danka a Janka, o Psíčkovi a mačičke, a neskôr som mala rada prózy od Jesenského, alebo Tajovského a pod.

      Moje prvé básne som napísala do malého zápisníčka v roku 1994 ako 7 ročná a mám ich odložené dodnes. Každoročne som sa zúčastňovala recitácií a súťaží ako napr. Hviezdoslavov kubín, kde som sa často umiestňovala na prvých priečkach nie len v školských ale i krajských kolách. Napokon výberom strednej školy (obchodná akadémia Nitra), sa však moje písanie dostávalo pomaly do úzadia. Písala som už len sporadicky pre kamarátov a rodinu, príhovory na svadby, pohreby, slohy do školy pre iných spolužiakov atd.

      Vysokú školu som študovala najskôr v nadväznosti na strednú SPU v Nitre, Fakulta ekonomiky a manažmentu v odbore Kvantitatívne metódy v Ekonómii, neskôr som však promovala na inej Univerzite, UKF v Nitre, Fakulta marketingovej komunikácie a reklamy. Popri tomto externom štúdiu som písala pre viaceré organizácie aj politického charakteru. Všetko to však bola činnosť len záujmová.

      Pracovala som postupne na rôznych pozíciách: bankový poradca, vzťahový manažér, riaditeľka pobočky, až som sa napokon dopracovala k pozícii Generálnej riaditeľky po splnení zákonom stanovených kritérií a odsúhlasení Národnej banky Slovenska. Ak ste navnímali, že moje pôsobenie bolo čisto pragmatického a rigidného charakteru vo finančno-bankovom sektore, tak ste to pochopili správne.

      Spätne to vnímam tak, že výberom strednej školy ( aj keď som tam zažila jedno z najkrajších období života – prvé lásky atd. )som v sebe potlačila to, čo som chcela robiť odjakživa. Mojím snom bolo študovať na konzervatóriu, neskôr na VŠMU, ale z nejakého dôvodu, ktorý aj viem, ale nateraz ho nebudem špecifikovať som sa rozhodla pre finančný rigidný a dnes pre mňa nudný odbor, aj keď som v tomto „fachu“ vždy excelovala. Jedno rozhodnutie vám vie dokonale zmeniť život, ale ak je ten zmysel pre vašu záľubu, ten váš talent, pre ktorý ste sa narodili, dostatočne hlasný, tak raz príde doba, alebo jeden deň, kedy ten hlas započujete a budete vedieť, že ste vlastne vždy túžili robiť toto a odložíte všetko iné bokom.

      Lásku k písaniu,  som v sebe znova objavila až na materskej ako maminka dvoch úžasných bytostí, ktoré ma neustále s niečím prekvapia a nestačím sa čudovať, koľko som sa pri nich naučila, a to si moje vyblýskané ego o sebe myslelo, že keďže dosiahlo v kariére vrchol vrcholov nič sa už učiť nemusí a vie všetko…

      V druhom článku vám toho o mojom súčasnom období napíšem viac.  Nateraz len toľko, že NAOZAJ POČÚVAJTE svoj vnútorný hlas, intuíciu, osud .. nazvime to akokoľvek, lebo život je krátky a plynie tak neskutočne rýchlo a naozaj to nie je len fráza, tak ho nežime tak, ako sa od nás očakáva, alebo tak, že čakáme uznanie, pochvalu, potľapkanie po pleci. Žite tak, aby ste si každý deň ľahli s úsmevom na tvári, aby ste sa celú noc tešili na to, že zajtra bude zase deň, kedy môžete pracovať v práci, ktorú milujete. Mne to trvalo takmer 36 rokov, než som na to prišla.

Zatiaľ bez komentára, pridajte svoj komentár nižšie.


Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *